Toto nie je prvý apríl a ja sa s mojimi najväčšími láskami, Vami, budem musieť rozlúčiť.
Neberte mi to za zlé, ani za zbabelé (irónia, že som ešte pred nedávnom bezdôvodne ukončila prvý blog), len už nejak nevládzem.
Chvíľkové rozmary a impulzívne návrhy a verdikty sú u mňa fakt preslávené, no toto rozhodnutie k nim nepatrí.
Potrebujem prepísať celý Kaleidoskop, poriadne na ňom zapracovať, vymazať všetky zbytočnosti a chybičky, ktoré môjmu nepozornému zraku celkom unikli...
A pozriem sa aj na Víchor. Mám dokonca nápad na nový príbeh.
Kočky moje, už sa v tomto blogu cítim celkom stratená. Nejako sa mi vymkol z rúk a proste nikam nesmeruje.
Viem, že sa na mňa nahneváte a máte na to patričné právo, ja len... Je toho teraz veľa.
Bilingválne (áno, nevzali ma), chémia (dostať trojku a štvorku z jedného testu Vám hlboko ublíži) a konkurencia. :D
Každý číta ff-ky a každý bude čítať ff-ky. Neviem o čo sa tu vlastne pokúšam s nejakým zmäteným Kaleidoskopom, ktorý je možno síce jedinečný a fajn, no na druhú stranu hlúpy a nedopracovaný.
Mám pred sebou vo Worde veľa práce.
A budem drieť, snažiť sa, aby sa mi už písanie nevymykalo z rúk. Nie tak ako teraz. Som si čiastočne istá, že keď si budem tak po večeroch tichučko písať, len pre seba, pomôže to.
Chcete ešte iný dôvod? Mohli by to byť komentáre a ich nedostatok vzhľadom k prečítaniam, no na to som si už celkom zvykla, takže... Ja neviem.
Každý blog raz skončí. (Aj tak mám pocit, že som v tomto bloggerskom svete nejako pridlho, cca skoro 3 roky).
A teraz budem zase len ďakovať.
Julka, Faint a Mimuš, Bella-kejty... moje stálice. Na Vás nikdy, nikdy nezabudnem, aj keby som chcela.
A predsa aj tak nikam neodchádzam, stále Vás a vaše blogy budem neodbytne otravovať. :D
Lebo ste THE BEST a keby jestvovala trofej z číreho zlata, neváham a venujem Vám ju.
Ivuška... Anjelik strážny. Môžem Ťa tak nazvať? Vždy si ma dokázala povzbudiť a podať mi pomocnú ruku, keď som bola na kolenách a to skrz jeden komentár...
Boo. Alebo teda Aime. :P Tu je živá ukážka, že nemusíš daného človeka celkom poznať, aby ťa úplne dostal. Hah. Áno, moja, dostala si ma a pri Tebe mám priam nutkavú túžbu spoznať ťa a naveky otravovať. A to ja mám dobrý zmysel na vyhľadávanie nenahraditeľných kamarátok.
Tak baby... Už som najviac trápna.
ĎAKUJEM ♥ ♦ ♣ ♠ ∞
P.S. Nemyslite si, že ste sa ma teraz zbavili. Stále tu budem, na Vašich blogoch, na facebooku, kdekoľvek. ^.^
P.S. 2 A v blízkej budúcnosti očakávajte nový svetový bestseller od malinkej slovenskej autorky zo zabudnutého Prešova, o ktorej nikdy nebudete nič vedieť, lebo si vymyslí špičkový pseudonym rovnako ako Pittacus Lore alebo Matkin. :DD
Love always,
Evush ∞
Evi?? :/ Prečo? Nieee, neopúšťaj nás....
OdpovedaťOdstrániťAch ja vôbec neviem čo mám povedať....
To gymnázium na nenormálne mrzí nevieš jak, prežívala som to tiež so všetkými čo išli na nejaké príjmačky s výnimkou svojich.
Viem, že nejaké utešovanie to nespraví...Vieš nechcela som ti to hovoriť, ale môj spolužiak rovnako skúšal šťastie. Minulý rok aj so spolužiačkou. Ona sa tam dostala on nie...Teraz zamakal a naozaj sa tam dostal. Bol silnejší.
Chápem aká je chémia ťažká. 8 ročník je úplne na houby všetko ti tam natrepú a proste...uč sa -.- Aspoň keby chémiu dali od 7 ale niee bo musí byť po celé dva roky a natrep si to do hlavy -.- Sú trápni všetci. Tiež som mala problém, triedna za mňa musela orodovať....
Čo sa Kaleidoskopu týka...Dobre viem aké komplikované je písať príbeh, aby to malo zmysel, aby sa to všetko perfektne dopĺňalo. Do TVS 1 som sa bezhlavo pustila a bola to naozaj chyba. Teraz som vyspelejšia, dostala som nápady na poriadne písanie, takže sa na to chystám cez leto. Budem makať naozaj a nielen na príbehoch ale aj na sebe - trošku ambície...
Písala som o tom, je fakt ťažké dostať do takej podoby ako by som chcela. Už niesom spokojná ani s ĽAS. O to ťažie, keď to pridávaš na blog. Neraz som tiež premýšľala o tom, že pre zatiaľ budem písať iba pre seba no uvidíme...
Ďalšia vec tie komentáre: Kde by sme my blogeri bez nich boli? Sú dôležité v podstate je to naša komunikácia okrem FB a tak Čo ma privádza k myšlienke, že ti naozaj chcem napísať, pretože chcem s tebou ostať v kontakte. Len dúfam, že aj ty.
Ale...naučila som sa brať 3 dlhokánske komentáre aké som dostávala aj od teba ♥ ako 10 krátkych....chápeš čo tým chcem povedať. (Dnes mi vyjadrovanie v písomnej podobe nejako nejde).
Toto všetko ma privádza ku myšlienke, ktorú dnes povedal kňaz proste: Nový začiatok.
Mrzí ma to. Hrozne moc. Neviem si predstaviť tie víkendy bez tvojich poviedok.
Ten nový príbeh. Snáď by si ho mohla posielať pár vyvoleným. Ale keď nie v pohode :)
Je to všetko tvoje rozhodnutie. A ja viem, že to isto dotiahneš ďaleko. A že, keď si kúpim tvoju knihu, stretneme sa v tomto maličkom Prešove a ty mi ju podpíšeš :)
Takže ešte raz Evi, dúfam, že ostaneme v kontakte :)
Čo Ti mám na to povedať, Evka.
OdpovedaťOdstrániťV prvom rade to, že ma to neskutočne zarazilo a zarmútilo. Tvoj blog bol jedným z tých, s ktorými som začínala a zbožňovala som Tvoje poviedky, či sa už týkali 1D alebo proste boli originálne, iné. Ty si bola tá, ktorá ma naučila čítať fantasy, nevravím Ti to po prvýkrát. :)
Tvoj štýl písania som vždy obdivovala a budem aj naďalej. Málokto dokáže tak zanietene opisovať osoby, prostredie, situácie, minulosť, budúcnosť postáv... Dej. Vždy ma dostal, vždy bol pútavý a nepredpokladaný.
Teší ma, že písať neprestaneš, hoci to už nebude tu. Nevadí, je to Tvoja voľba a prvoradé je to, že Ťa to stále robí šťastnou a nesekáš s tým. Budem Ťa aspoň na diaľku podporovať a veriť, že raz vojdem do kníhkupectva a pri pulte s názvom "Bestseller" uvidím Tvoje meno. Alebo teda pseudonym - no budem mať poňatie, že si to Ty. ;)
K Tvojim prijímačkám, prípadne tým známkam z chémie - Winston Churchill má na to nádherný citát: "Success is going from failure to failure without losing enthusiasm." - V živote bude ešte mnoho vecí, ktoré sa Ti nepodaria, budú Ťa mrzieť omnoho viac, než toto, ale ja to beriem, lebo je to čerstvé, bolí to a mrzí ťa to a mne je to ľúto. Na druhej strane, tí v tom bilingválnom nevedia, o čo prišli. ;)
Neviem, čo už písať... Len, ešte raz sebecky poviem, že ma to neuveriteľne mrzí, ale... Every end is a new beginning :) A ja Ti do života prajem len to najlepšie, lebo si to zaslúžiš a si dosť silná na to, aby si to najlepšie dosiahla. :)
Dúfam, že v kontakte ostaneme, veď, koniec koncov, na FB sme :)
Na Tvoj blog určite nikdy nezabudnem. :) ♥
♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
Love always Xxx
Hodnú chvíľu som len pozerala na prázny obdĺžnik a rozmýšľala čo ti napíšem.
OdpovedaťOdstrániťKaždý stojíme v živote pred ťažkými rozhodnutiami. Vieme aké to má následky ale vieme aj to čo je pre nás najdôležitejšie.
Som šťastná že som objavila tvoj blog a aj ja som dostala možnosť patriť do tohto raja.Čítať tie slová, ktoré ma často krát privádzali do rôznych situácií. Zväčša to bolo šťastie a radosť. Píšeš naozaj prekrásne. Ty si úžasný človek, ktorého by som aj ja chcela spoznať. Škoda že bývame celkom ďaleko od seba, ale stačí mi keď mi raz za čas napíšeš na mail. : ( felici150@gmail.com)
Budu mi chýbať tvoje poviedky a aj celí Kleidoskop.
Nebuď smútná že ťa nevzali. Život nám často krát hádže prekážky pod nohy, no to neznamená že v živote niečo nedokážeme. Každý máme svoje sny a ver oni sa splnia. Raz budem stáť v knihkupectve a kupovať si tvoju knihu.
Nejde mi nejako ( ako napísala Faint) vyjadrovanie v písomne forme dneska nejako.
V mojom živote sa udialo pár zvratov napr. Prepadám z Fyziky :DD
Dokážem si predstaviť aké to je skončiť s blogom. Aké to je písať príbeh tak aby som bola spokojna, aby som uspokojila čitateľov. Neje to nedávno možno rok čo som skončila s blogovaním a nejako sa k tomu nedokázala vrátiť naspäť.Preto ti nemôžem nič vyčítať no nadalej si uchovam v pamäti tvoj príbeh a každé jedno slovo...
Evi, to je mi strašně líto,
OdpovedaťOdstrániťmiluju tvoje povídky, mám ráda tvoje články a tenhle blog jsem zbožňovala :( Je mi líto, že končíš...:/ To s tím, že tě nevzali mě mrzí strašně moc :(
Omlouvám se, že jsem se nějak nerozepsala, ale tak jako holkám nademnou mi nějak dneska nejde vyjadřování v písemné tvorbě..
Nikdy na tvůj blog nezapomenu ♥ a doufám, že zůstaneme na FB v kontaktu :)
Nie že by som plakala.....Evuš! a mňa ti ideš povzbudzovať, že to nemám skončiť?! :D
OdpovedaťOdstrániťViem ako ti je a chápem to. Tak si tie poviedky rýchlo uprav, aj keď ja tam nejaké chyby nevidím a vráť sa! Nie že sa nevrátiš....to by som neprežila...nejaké divné obdobie toto, keď všetci rušia svoje blogy.
Ver tomu, že sem stále budem chodiť a inak,...stále čakám na nejaký mail! :)
Si jedným z mála ľudí, ktorí mi dokážu vrátiť aspoň trošku nádeje a prebudiť vo mne málinko z tých stratených citov. Vážim si ťa. Si taká moja večne romantická sposovateľka :) A knihu chcem s venovaním a podpisom dobre? :)
S nehynúcou láskou, Tvoja večne verná čitateľka....:)
Musela som si to 3x prečítať. 3x. aby mi tak nejak došlo čo tu vlastne píšeš.
OdpovedaťOdstrániťchápem, verím, poznám.
poviem ti len toľko. prešla som si tým aj ja zlatíčko, veľmi dobre viem ako sa cítiš.
nebudem ti tu vypisovať ako veľmi zbožňujem tvoj štýl písania, tvoju poviedku etc. načo? zbytočne. tieto slová i tak momentálne nie sú to, čo chceš počuť.
ja ti tu napíšem len, že veľmi rada budem tvoj blogerský anjel strážny. budem čokoľvek čo budeš chcieť.
len mi na oplátku sľúb jedno. nikdy neskončíš s písaním, dobre? proste nie, nedovolím ti to.
takže na ten bestseller chcem venovanie, dobre?
čokoľvek čo budeš potrebovať, zlatíčko moje...som tam, na FB.
ty už budeš vedieť, čo máš robiť..
-Ahoj, síce som tvoj blog objavila len nedávno, no chcem ti povedať, že píšeš úžasne! A chybičky predsa patria do diel, nič to nie je:), tak to nemeň!
OdpovedaťOdstrániť-Daj si pauzu, týždeň, mesiac/dva, no nekonči! Dôvod? Tvoji čitatelia a ich energetické komentáre, miesto ktoré patrí len tebe, možno sa občas prihodí čudný pocit a ty nevieš čo ďalej...ale to je predsa normálne, každý kto bloguje/píše si s tým prešiel!
-Takže budúca bilingvalistka? :) Nestrácaj nádej, daj si odvolanie aj keby si bola ďalekoo pod čiarou...nádej umiera posledná! O tom by som ti mohla rozprávať, sama som urobila chybu (vzdala sa školy po ktorej som túžila). A ak by to predsa ani tak nevyšlo, choď na gympel (teda ak nemáš nič proti nemu:D), aj odtiaľ môžeš vyštudovať s vysokou úrovňou (nie je to bilingválne, ale šanca na výšku do zahraničia je furt).
Evi :O nemyslíš vážne... snáď sa čoskoro vrátiš lebo ma porazí...čo budem čítať ? :D - EjMý
OdpovedaťOdstrániťChýbaš :)
OdpovedaťOdstrániť