po viac než troch rokoch znova začínam s blogovaním.
Sama neviem prečo, prečo tak odrazu, čo ma k tomu viedlo...
Jediné, čo viem je, že mi chýbalo písanie, ten krehký, nádherný spôsob úniku.
A tiež zdieľanie svojich emócií, príbehov, túžob a snov.
A koníčkov.
Keďže si každým dňom viac uvedomujem, že som sa ocitla v spoločnosti, do ktorej nezapadám,
kde sa necítim dobre a v ničom nenachádzam to nádherné slovko domov.
A spomenula som si na toto maličké miesto v nekonečnej bloggerskej komunite, kde ma ľudia chápali a brali takú, aká som, žiadne nútené úsmevy a prázdne slová.
A tak sa znova vraciam domov a dúfam, že mi to vydrží. Že už len tak nezmiznem.
Pozývam Vás teda, takto oficiálne, na svoj nový blog, celkom novučký,
prázdna stránka čakajúca na zaplnenie. Rozhodla som sa, že naň budem prispievať aj v angličtine, keďže som si za tie roky k tomuto jazyku vytvorila ohromné puto, ktoré nás už bude držať snáď navždy.
Už som Vám len chcela povedať ĎAKUJEM. Za všetky tie povzbudzujúce slová, ktorými ste mi zlepšili a rozjasnili deň (i keď to už bolo hrozne dávno). Za čítanie tých (
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára