21 mája, 2017

(Patetický) návrat domov

Ahojte lásky,

po viac než troch rokoch znova začínam s blogovaním.
Sama neviem prečo, prečo tak odrazu, čo ma k tomu viedlo...
Jediné, čo viem je, že mi chýbalo písanie, ten krehký, nádherný spôsob úniku.
A tiež zdieľanie svojich emócií, príbehov, túžob a snov.
A koníčkov.
Keďže si každým dňom viac uvedomujem, že som sa ocitla v spoločnosti, do ktorej nezapadám,
kde sa necítim dobre a v ničom nenachádzam to nádherné slovko domov.
A spomenula som si na toto maličké miesto v nekonečnej bloggerskej komunite, kde ma ľudia chápali a brali takú, aká som, žiadne nútené úsmevy a prázdne slová.
A tak sa znova vraciam domov a dúfam, že mi to vydrží. Že už len tak nezmiznem.
Pozývam Vás teda, takto oficiálne, na svoj nový blog, celkom novučký,
prázdna stránka čakajúca na zaplnenie. Rozhodla som sa, že naň budem prispievať aj v angličtine, keďže som si za tie roky k tomuto jazyku vytvorila ohromné puto, ktoré nás už bude držať snáď navždy.
Už som Vám len chcela povedať ĎAKUJEM. Za všetky tie povzbudzujúce slová, ktorými ste mi zlepšili a rozjasnili deň (i keď to už bolo hrozne dávno). Za čítanie tých (panebože neuveriteľne otrasných) výtvorov, ktorými som zapĺňala tento blog. Možno si už ani nespomínate, no ja áno. Ďakujem ešte raz.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára