Mám jeden fakt závažný problém a neviem sa sama rozhodnúť.
Proste... Má poviedka Víchor vôbec šancu? Nejaký matný potenciál?
Keby ju nečítalo tak málo ľudí, nezaťažovala by som sa tým.
Lenže číta. Priemerne iba dvadsať päť kliknutí, pri čom len prvá časť Kaleidoskopu mala pomaly trikrát viac... Nechcem sa sťažovať, viem, že viete, že si vážim KAŽDÉHO jedného čitateľa.
A fakt nechcem porovnávať svoje dve obľúbené poviedky, ale musím.
Vymyslieť Víchor, jeho hlavné postavy, kľúčovú myšlienku,... Všetko mi to zabralo dosť veľa času.
Do nejakej pätnástej časti ma písanie hrozne bavilo, bola som plná múzy a inšpirácie, mala som premyslený dej a písanie jednotlivých kapitol mi trvalo sotva pol hodinu.
No a teraz prítomnosť. Poviem vám, poviedka sa mi vymkla z rúk. Vložila som tam priveľa vecí rovná sa priveľa nejasností a sama neviem, čo ďalej.
Pred dvoma hodinami som začala písať devätnástu kapitolu, za celých stodvadsať minút som napísala úbohé dve strany a potom som sa úplne zasekla.
Viete čo je najväčšou iróniou? Že som mala v úmysle pretiahnuť to na tri poviedkové časti, pri čom by jedna mala nejakých tridsať kapitol. Preto ten podnázov "The Scud Trilogy".
Viem, že je to odo mňa strašne amatérske a hlúpe takto utekať pred písaním vlastnej poviedky a hanbím sa za to. Ani neviem, či ma vôbec niekto pochopí, sweethearts :)
No neviem...
Ale veľmi veľmi veľmi potrebujem vaše názory.
A napriek tomu, že si hrozne, hrozne cením pozitívne komentáre, teraz potrebujem počuť aj kritiku.
Úprimný názor pre mňa teraz znamená dosť veľa :)
AK SA VÁM NECHCE KOMENTOVAŤ, ZAHLASUJTE V DOTAZNÍKU VĽAVO HORE, PROSÍM :)
