28 decembra, 2013

Kaleidoskop 7


Znovu by som Vám chcela veľmi, veľmi poďakovať za všetky komentáre a návštevnosť a počet prečítaní jednotlivých článkov, ktorý celkom slušne stúpa...
Ešte nedávno som mala tri komentáre a teraz ich dvakrát viac, ďakujem. ♥
Ale všimla som si, že mi občas niekto napíše, že "dokopal som sa k napísaniu komentára". Však sa ma nebojíte? :DD Veď vy dobre viete, že mi úplne stačia dve slová, nič nesplniteľné nežiadam. :)
Sooou... Pod dlhej dobe ďalšia časť, zasa s cliffom na konci, lebo ma baví sekať dej uprostred najzaujímavejšieho diania. :D 
Ale budiš, toto som písala pri dokonalému soundtracku k The Perks of Being a Wallflower, pretože to absolútne zbožňujem, film som videla stokrát a knižka v anglickom originály sa mi čochvíľa dostane do rúk. ;))
A viete ako som sa k tomu dostala? Cez fanstránku môjho milovaného Logana, ktorý tam hraje hlavnú úlohu. :3 :D
Tak čo dodať, užite si prázdniny a blížiaceho sa Silvestra, budem sa snažiť pridať ešte nejaký článok, po novom roku potom ideme lyžovať, tak mi držte palce aby som prežila bez modrín. :D
Lovely reading ♥♥







Stalo sa to v jeden z najhmlistejších dní Owneesie.
V otcovom rozsiahlom tmavom sídle vládlo neobvyklé ticho, sprevádzané len tichými výdychmi tabakového dymu z jeho úst.
Sedel v hojdacom kresle a pozoroval sivasté mračná nakopené na sebe.
Pamätala som si slová, ktoré tak pokojne vyriekol: „Dnes je nádherný deň, Mína.“
Podobné situácie bezpodmienečne veštili blízke zlo.
Gerard O´Nee miloval hry. Nie však obyčajné hry. Napríklad taký šach.
Čierne a biele políčka. Pešiaci. Kráľ. Bol to ľudský šach.
„Niečo ma napadlo.“
Cigaretu rýchlim pohybom zahasil v preplnenom popolníku a zadíval sa na mňa s iskričkami v očiach.
„Zahráme sa naháňačku.“ Usmial sa.
Rozbehla som sa dolu schodmi, poháňaná vetrom, ktorý mi už po pár míľach rozplietol vrkoč.
Otec sa držal v tesnom závese za mnou. Jeho tichý smiech som vnímala takou silou, akoby stál priamo za mnou a dýchal mi na šiju.
„Mína! Stoj!“
Zdalo sa mi to, alebo v jeho zachrípnutom hlase zarezonoval aj slabý odtieň strachu?
No stále som bežala, presviedčajúc ubolené nohy, že bolesť je len ilúzia.
Nachádzala som sa v strede pustatiny. Kedysi to bolo pekné pole, rýchlo však upadlo.
Bodliaky sa mi obtierali okolo členkov a burina mi ovíjala stupaje.
Vietor zmenil smer a fučal mi do tváre.
Akoby sa ma všetky živly snažili zastaviť.
Prineskoro som si uvedomila, že sa predo mnou rozprestiera nápadne strmý skalný výbežok, ktorý prudko klesal dole do údolia.
Potkla som sa a s opakovanými výkrikmi kotúľala dole nekonečným svahom.
Zastavil ma až potok kľukatiaci sa po celej dĺžke údolia.
Roztrasenými prstami som siahla na tvár, zacítiac teplú tekutinu s trpkou chuťou.
Ostala mi len jedna jazva. Jedna jediná na lícnej kosti.
Otec sa o všetko postaral. Ale ja by som bola radšej, keby mi na tele tie výrazné rany ostali.
Po prvý raz som pomyslela na mamu. 


Bol to zvláštny pocit znovu po dlhých rokoch vidieť a cítiť sneh.
Owneesia sa už v prvé decembrové dni tešila malebnému, ľahko melancholickému tancu tisícok snehových vločiek.
Zatúžila som dotknúť sa tej ľadovej krásy.
Konce rukávov pulóvra som si potiahla ešte nižšie, ak to bolo vôbec možné a cez plecia nedbanlivo prehodila Líškinu vlnenú vestu, prekročiac prah, ktorý symbolizoval ZÁKAZ.
Podľa Barbri by mal tak ťažko poznačený človek s deprimovanou osobnosťou ako ja zostať v bezpečí.
To, že krehké steny ich staručkého domu s nudnou kvetinovou tapetou celkom nedefinovali „bezpečie“ som si radšej nechala pre seba.
Barbra tu bola pre mňa. Rovnako Olívia.
Líška mala talent na miznutie.
Miznutie predo mnou.
Vonku bolo šero typické pre skoré rána, niečo ako predohra k východu slnka.
Dôverne som ho poznala a keď som plnými dúškami nasávala opojnú jazmínovú vôňu s klamlivým pocitom slobody, zrazu mi zabehlo.
Ďalšia ilúzia. Jazmín v poslednom mesiaci roka?
Zaradiť ma medzi bláznov by zrejme nebol tak zlý nápad.
Radšej som svoje nehybné telo položila na nenovú ošumelú lavičku, napriek tomu, že ju pokrývala vrstva snehu a...
A zavrela oči. Vedome by som to určite neurobila. Spánok znamenal prinavrátenie čerstvých spomienok.
No po prebdenej noci som bola príliš vyčerpaná.


Len tam stál, s rukami zvesenými popri tele, neuvedomujúc si polohu, ktorá znamenala prehru.
Ústa s mrazom popraskanými plnými perami mal skrútené do malého o.
Díval sa na dom pohltený plameňmi.
Ja som sa dívala naňho.
„Čo si to urobil?“
Nemusel nič vravieť, môj šiesty zmysel získaný počas života s Gerardom O´Neem si všetko pospájal.
Pomsta. Aké chutné slovo, no nie? Škoda, že v sebe ukrýva toľko zla.“
A zrazu ma objímal.
Ešte ma nikdy nikto tak neobjímal. Nie tak pevne.
„Wendy, ja všetko napravím. Keby som bol tušil, že si to polícia vybije aj na tebe...“
„Polícia, hej? Aspoň raz v živote sa nevyhováraj. Urobil to tvoj gang, Tristan.“
Chcela som aby ma znenávidel.
A prestrihol akúsi myslenú niť, ktorá nás spájala.
Nemohlo to byť také ťažké, keď to dokázalo toľko úbožiakov pred ním.
„Nikdy by to nikto z mojich priateľov neurobil.“
Vážny výraz mu bohvieako nesedel.
„Si si tým istý?“ usmiala som sa. Bol to sarkastický úsmev, typický pre niekdajšiu Mínu O´Neeovú.
Neodpovedal.
Natiahol ruku a svojimi veľkými mozoľnatými prstami mi prehrabol dlhé vlasy.
Dym tíško hučal za nami, spievajúc svoju pohrebnú pieseň sprostredkovanú plameňmi.
„Budem bežať,“ šepol, dlaňou zotrvajúc na jazve mojej lícnej kosti.
Bol to citát z jednej známej hry.
„Nie dosť rýchlo,“ odstrčila som jeho teplú ruku, ktorá príjemne kontrastovala s mojou studenou pokožkou.
Bol to paradox. Oheň a ľad.
Upriamila som svoju pozornosť na Tristana. Mračil sa.
Jeho dúhovky mali znovu tmavý blankytný odtieň, nezábudky zmizli.
„Vždy ťa nájdem.“
Nepáčil sa mi odhodlaný a nevhodne panovačný tón jeho hlasu.
Akoby skrytý význam znel: Si moja.
Poznali sme sa sotva týždeň.
Zvrtol sa a odišiel.
Ostala som len ja. A plamene postupne olizujúce palisády môjho jediného domova.
A ozvena sirén kdesi v diaľke.


Spolu so zobudením ma sprevádzala novú vlna hnevu.
Čistého pohŕdania a priezračnej nenávisti.
„Mína?“
Nado mnou sa skláňala srdcovitá tvár ustaranej Olívie.
Uvedomila som si, ako ich trápim, keď nereagujem na žiadne pokusy o nadviazanie konverzácie a flákam sa po vonku v mínusových teplotách.
Zaplavilo ma náhle zahanbenie.
Olívia mi cez plecia prehodila hrubú, mnohokrát prešívanú deku a zľahka ma pobozkala na líce.
Pritom ako sa skláňala, prirýchlo zašeptala: „Sú tu znova. Dochádzajú mi výhovorky.“
Rozumiem, naznačila som perami.
Polícia. Zdroj mojej zlej nálady číslo dva.
Otravovala nás už vyše piatich dní, no ich neseriózne „snorenie“ mi prerástlo cez hlavu až v tejto chvíli.
„Porozprávam sa s nimi.“
Olívii sa zreničky rozšírili od úžasu.
„Čože?“
Vstala som s hranou bezstarostnosťou a dievča krátko pohladila po ramene.
„Nechaj to na mňa.“


Sedeli v neveľkej obývacej izbe a popíjali Barbrinu horkastú kávu.
Zbežne som si ich prezrela.
Boli to ničím nápadní zúfalí muži, pravdepodobne slobodní a bezdetní, neuveriteľne bažiaci po moci a peniazoch.
Asi mal Tristan pravdu. Vážne by pre tie opovrhnutia hodné bankovky urobili čokoľvek.
A kde zarobia fakt tučný balík? Predsa pri podvodoch.
Keď ma zbadali, všetci do jedného vstali, napravujúc si vyblednuté uniformy.
„Slečna O´Nee-“
„Už nie. Som len Mína.“
Nastalo dlhé ticho prerušované len kvapkaním ešte nezmrznutej dažďovej vody z odkvapovej rúry.
„Tak prejdeme rovno k jadru veci, Mína,“ zaceril sa jeden z nich.
„Kto to urobil? Kto vám vypálil dom? Bolo ich viac?“
Pokrčila som plecami.
„Tak dobre. Viete vôbec niečo?“
Stisla som pery, no napokon jemne prikývla.
„A chcete peniaze.“
Krátko som sa zasmiala. „Nechcete ich skôr vy, páni?“
Ten tučnejší sa už postavil, že mi vlepí nejakú výchovnú facku alebo čo, no včas sa strhol.
„Odbočili sme od témy. Chceme počuť len jedno meno.“
A vtom ma napadla najkrutejšia vec, akej som bola vôbec schopná.
Ale ak sa nutne potrebuješ zbaviť nepriateľa, vydaj ho tomu väčšiemu, ako si ty sám.

„Tristan Armando.“ 



Toto sa k deju neskutočne hodí, nemyslíte? :3

14 komentárov:

  1. Zbožňujem Mínu :33
    Ona je doslova živel, ako oheň...
    Inak asi ťa milujem, môže sa človek zamilovať aj prostredníctvom príbehu do daného človeka, ktorý to napísal? :D

    Adrián

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ooo ďakujem, ešte mi žiaden chalan cez blog nevyznal lásku. :DD
      A úplne s tebou súhlasím, Mína je proste živel, akoby si mi z myšlienok vytrhol moju predstavu o nej. :3
      Čo sa týka fiktívnej lásky, ja zbožňujem Johna Greena skrz jeho knihy. :D
      Ale ver mi, ja som veľmi nudný a nezaujímavý človek. ;)

      Odstrániť
  2. Mína! čo si to spravila?!!!
    awjiodfb Evi, nenávidím ťa za tieto konce! lebo ma privádzajú do šialenstva! rýchlo rýchlo ďalšiuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu prosíííííííííííííííííím! :-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No dovoľ, ja som na Mínu za tento skutok hrdá! :DD
      Ale Ivuuuuš a čo mám ja robiť pri tvojich poviedkach? o.O Keby si vydala knihu, zhltnem ju za jednu noc. :D (A to sa raz stane, ver mi -.-)
      Ale cliffy sú potrebné, lebo vás vytrhnú zo spánku, ktorým určite trpíte pri čítaní. :DD
      Pokúúúúsim sa, hneď po príchode z lyžovačky, sľubujem. xoo

      Odstrániť
  3. Asi sto ráz do dňa refreshujem tvoju stránku, či tu nie je nová časť a ona tu je! :3 Do jednorázovky som už nahliadla, ale chcela som si ju nechať do zásoby :)
    Neskutočné čosi..Veľmi sa mi to opäť páčilo!
    Mína je vážne skvelá. A Olívia tak isto, je skvelé, že ju prichýlili. Tristan..Tristan ten je ako pán Inkognito :D Skrátka neviem čo si o ňom myslieť. A ten koniec! Rýchlo ďalšiu kapitolu...Ja viem, že sú cliffy najlepšie :D no

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ani nevieš ako si ma s týmto komentárom potešila. :)
      Veeeľmi pekne ďakujem, som fakt rada, že sa páčilo! :3
      A ešte radšej som kvôli tomu, že si si Mínu obľúbila, lebo teraz ju bude asi veľa ľudí neznášať. :D
      A ten pán Inkognito. :DD Presne si ho vystihla!!
      Ale ja Tristana zbožňujem, veď on je stvorený podľa Jamesa Franca z Trsistana a Izoldy, tak musí byť skvelý a krásny a odvážny ako zdroj mojej inšpirácie. :3
      A cliffyyyy! ♥ Fakt si ich začínam obľubovať. :D
      Znovu sľubujem, že sa pokúsim čo najskôr. :))

      Odstrániť
  4. Oh God, ak čo najrýchlejšie nepridáš ďalšiu, asi umriem. (Okej, asi nie, ale neznášam čakanie -_- ) :D
    Je to božské, zas sa opakujem, prepáč, ale zas ma nič nenapadá :p
    Teším sa na nový príspevok strašne moc, samozrejme, lyžovačku si uži, Silvestra zapi :) A nedochrám sa nám, lebo kto nám potom bude pridávať túto našu drogu? :)
    Love love love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Julka moja, ďakujem krásne! ;)) A neboj sa, ty to zvládneš, o chvíľu na ten môj Kaleidoskop zabudneš. :D
      No tak opiť neopijem sa, najhoršie, ak ideš s rodičmi. :DD
      Ale za nejakú zlomeninu neručím, ešte minulý rok som si ruku zlomila len pri korčuľovaní na ľade, soou... :D (Ale nie na štadióne samozrejme, aby som zas nevyzerala ako nejaké veľké nemehlo, bolo to na hrboľatom ľade u nás v dedine)
      Ale novú časť vám po lyžovačke napíšem aj keby som to mala diktovať svojmu nevzdelanému bratovi. :P :D
      Loooove xoooxo

      Odstrániť
  5. Objavila som tuto story vdaka Ivke ! ♥ a absolutne nelutujem ! Nadherna poviedka :) krasne spracovane, postavy su tiez super ale Mínu by som nakopala zato ze povedala meno "mojho" mega je*ača :D milujem tristana :3 ano som zamilovana do postavy ktoru si vytvorila :D ale whatever aj takych ako ja berie autobus ♥ šup šup dalsiu cast!♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, ja sa Ivke za také skvelé čitateľky ešte poďakujem! :D ♥
      OMG Tristan sa tak páči? :DD Ja ho tiež absolútne zbožňujem, takže to chápem a vďaka. :D
      A ďakujem aj za chválu, ktorú si snáď ani nezaslúžim, no veľa pre mňa znamená. ;)) A budem rada, ak budeš komentovať aj ďalej ak budeš chcieť, lebo čítať tvoje komentáre je radosť. :D ♥♥♥

      Odstrániť
  6. Zas a znovu píšem ti tu.
    Pretože tak úžasný je ten príbeh.
    Prerože Tristan je tak tajomný a môj obľúbený.
    Pretože Mina je tá zlá.
    Pretože tie slova čítať je niečo nevídané niečo ľúbezné.
    Pretože prakvapiť ma vieš v tej správnej chvíli

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tisíckrát ďakujem!!! :O
      Proste... Ďakujem, som nekonečne rada, že mám takých úžasných čitateľov. :))
      Ale Mína nie je zlá, ver mi. :D Ja som jej vytvorila takýto charakter, lebo vo všetkých mojich predošlých poviedkach sú prehnane milé dievčatá, tak som sa rozhodla vymyslieť niečo nové. ;)
      Ale s Tristan boduje, čo som rada. :3 :D
      Ďakujem za tento komentár, rozhodne si mi zlepšila náladu. ♥

      Odstrániť
  7. Zbožňuju tvoje povídky, jsou úžasné *-* :3 Miluju Tristana :33 Už se těším na další kapitolu :))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ďakujeeem som rada, že sa páči. ;)) xo

    OdpovedaťOdstrániť