25 decembra, 2013

Alaska

Takže najprv chcem Vám všetkým popriať nádherné vianočné sviatky plné pokoja, lásky a so všetkým ostatným...
A chcem povedať, ako hrozne Vás všetkých ľúbim, koľko pre mňa znamenáte a... proste ste anjeli. :))
Vianoce sú mojím najobľúbenejším sviatkom v roku a vôbec si neviem predstaviť, že by nejestvovali, lebo ich ukrutne zbožňujem. :)
Hlavne teraz, keď mám takú rozcestovanú rodinu a keď sem tak málo spolu. :)
Včerajšok bol jedným z najkrajších dní v roku, dostala som viac darčekov než som dúfala a proste 
Veď to poznáte, pokojne mi do komentárov napíšte ako ste sa mali vy, budem len rada. :)
Takže včera som na nič nemala čas, preto som sa dneska rozhodla prebádať všetky tie dávno zabudnuté priečinky a našla som toto. :) Túto čudesnú a hrozne klišéjovskú vianočnú jednodielovku. :D
Je vianočná a zľahka filozofická, ale pridať som ju musela, becaause Christmas and reindeers and mandarins and love and babies and I don´t know, enjooooooy. ♥♥♥






---------------------------------------------------------------------------------------------------------


Londýn miloval vianočné sviatky viac než akákoľvek svetová metropola a svoju vášeň dával patrične najavo.
Dav uponáhľaných Britov sa hmýril vysvieteným námestím, zmiešaný zoskupením najrôznejších národov, ktoré do mesta pritiahli atraktívne stánky a pootvárané butiky.
Ľudia si znovu vytvorili akúsi nevedomú naháňačku s voľnými pravidlami a neznámym víťazom. Vianočný tovar sa rýchlo míňal, dodávky s logami firiem na kapotách mali čo robiť, aby stíhali dovážať najrôznejší tovar.
Hlavnými farbami tohto ročných Vianoc sa znovu stali šárlatovo červená, kráľovská modrá s blankytnými odtieňmi a najmä strieborná so zlatou, žiariace na nápaditých plagátoch a záhlaviach nákupných centier.
Horúca čokoláda išla na dračku, uponáhľaným osobám nemohlo nič iné poskytnúť akési nebadané zadosťučinenie v nervóznych mysliach.
Pomedzi červené autobusy ufúľané od blata kľučkovali podomoví obchodníci bažiaci upútať pozornosť ignorantov modernej doby.
S hlučnou spleťou jazykov sa miešali zvuky hustej premávky a tiež obľúbené koledy hrajúce kdesi v pozadí ako sprievod nemého filmu.
Nikto si nevšímal dievčatko prepletajúce sa cez masu vyobliekaných tiel.
Niet divu, bolo príliš všedne oblečené a príliš útle, aby naň niekto z dospelých čo i len dovidel.
Nikoho bohvieako nezaujal fakt malého decka túlajúceho sa počas vianočných sviatkov po ulici. To by bolo v prípade, že dievčatko patrí k ľudským deťom.
Tenký bavlnený šál si pritiahlo bližšie k hrdlu, zrýchliac krok a minúc obrovskú cukráreň.
Jej prázdny žalúdok protestne zaškvŕkal a do suché hrdlo jej ihneď naplnili sliny.
Bolo preň neobvyklé cítiť hlad, no dokázalo ho potlačiť.
Sadlo si na zastávku, na oko vnímajúc nepodstatné konverzácie ľudí okolo a čakalo.
Rado pozorovalo zmenu, ktorá každou sekundou postihovala mesto.
Sledovalo čo i len najmenší obrat odtieňov na oblohe, premenu z nebesky modrej na čiernočiernu.
Pre smrteľníkov bola výmena slnka s mesiacom bežná, pre dievčatko nevídaná.
No to, čo ju najviac fascinovalo... Bol to čas.
Teda hneď po snehu, ktorý počas Vianoc v Londýne tak zúfalo chýbal...
Dieťa sa ľahko naučilo, že ľudia častokrát menia svoje pocity či nálady podľa počasia a tento fakt mu pripadal beznádejný.
Keď na tenkú plastovú clonu nad jeho hlavou dopadla posledná dažďová kvapka a rednúci dav odviezol posledný červený autobus, dievčatko vstalo.
Vyzlieklo si kabát, napriek tomu, že už bolo premrznuté do špiku kostí, mieriac ku blízkej opustenej budove na rohu Orleans Avenue.


„Kde si trčala, Aljaška?!“
„V centre mesta, bola som na via- teda kúpiť vrecko škorice a dve fľaše rumu, pestúnka.“
Dievčatko sa nahlo a z premoknutej igelitky vytiahlo daný tovar.
„Výborne, anjelik.“ Tvár postaršieho archanjela v podobe ľudskej stareny ihneď preťal spokojný úsmev.
„Musím- Musím ísť,“ vydýchlo dieťa, vnímajúc kropaje potu stekajúce po jeho slonovinovej pokožke.
Už to viac nemohlo vydržať. Potrebovalo cítiť ťarchu krídel medzi odhalenými lopatkami.
„Iste. Ale dnes v noci sa už nezahrávaj s tou otázkou, Aljaška.“


Boli Vianoce. Lietať nad tieňmi zahalenými budovami a ozdobnými reťazami ovešanými skupinkami stromov bol najväčší sen dieťaťa.
Rozpažilo svoje dlhé páperové krídla a znovu slastne zavzdychalo, akoby to ani nebola súčasť jeho tela.
Dievčatko už bolo znovu anjelskou bytosťou vyslanou na zem za spáchaný hriech.
Ale neľutovalo ho.
Neľutovalo zradu, ktorú pred piatimi rokmi spáchalo.
Keď bolo toto malé dieťa ešte dospelým krásnym anjelom... Anjelom Aljaškou, ktorý vládol nad touto severskou krajinou  ako nikto iný a napriek všetkému nebol šťastný...
Aljaška neľutovala skok, ktorý podstúpila a ktorý jej celkom dolámal ruky.
Tam hore, hoci to vlastne hore ani nie je, bol takýto typ samovzplanutia nevídaný, takže rovnako aj zakázaný.
Ale nezáležalo nad minulosťou, anjelská bytosť v podobe dievčatka sa znovu upriamovala na prítomnosť.
Tam necítilo nič.
Tu cítilo a vnímalo temer všetko.
V neposlednom rade hviezdy, krásne a iskrivé, nebezpečné a vzdialené.
Bez otáčania ide ten, kto mieri ku hviezdam.
Áno.
Pre dievčatko láska neznamenala vôbec nič. Nenávidelo ju. Už len tú ilúziu.
Anjelov opantávali iné veci. Nemalo zmysel ich menovať.
Dieťa znovu naklonilo hlavu do dostatočného uhla, aby detailne dovidelo na prázdne ulice.
Ešte nikdy nevidelo Londýn taký tichý a prázdny.
Ešte nikdy nevidelo toľko žiarivo rozsvietených oblokov a tlmený dozvuk detských výkrikov.
Vianoce muselo mať pod rukou priveľa dobrých duchov, aby sa docielil takýto efekt.
Ale dievčatko tým nemyslelo bájne hororové postavičky, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale ten výrazný pruh myšlienok v hlave každého človeka.
Už len to, že si každý v mysli povie „Sú Vianoce“ a jeho nálada sa zmení o 360 stupňov.
Keby to skúsil anjel ako Aljaška, nič by to neznamenalo.
Preto to dievčatko ani neskúšalo, vianočné sviatky boli čisto ľudským potešením.
Mračná sa zrazu zoskupili a vytvorili nepreniknuteľnú priepasť, zatieňujúcu aj najjasnejšiu Polárku.
Ale nevyzeralo to na sneh.
O pár hodín sa prudko rozpršalo.


Ďalší týždeň znamenal pre Londýn viac než veľa.
Nikto si neuvedomoval nevýraznú skutočnosť, pretože žiadna ľudská bytosť nikdy nespoznala a nespozná anjela.
Aljaškin trest sa náhle skončil.
Na zem prišiel ďalší anjel, mladý brčkavý chlapec o nič rozdielnejší od dievčatka.
Keď odbila dvanásta, cez mračná sa predrala snehová vločka.
S kryštálovým odleskom, pravá a nedotknuteľná.
Ľadová melanchólia bola zvukom zimných nocí...
Pretože anjeli a hviezdy sa zjavujú, ale iba tomu, kto ich miluje a volá.
Tak znel posledný verš básne istého vplyvného ruského básnika.

Kto mohol pochopiť skrytý význam jeho slov, že najväčšou inšpiráciou bola preňho bájna anjelská dievčina menom Aljaška? 




13 komentárov:

  1. Woow tak toto je normálne umelecká robota, si macher dievča a to môžem dosvedčiť, lebo som chlap v tomto ženskom zástupe -.-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :DD Som strašne veľmi rada, že tieto moje výmysly si prečíta aj nejaký chalan, takže rozhodne Ďakujem. :)

      Odstrániť
  2. Evulienka, krásne sviatky želám! :-*
    - k jednodielovke..
    ... je taká tajomná ako všetko od teba.. a to je presne to, čo ma na tvojom písaní fascinuje! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ivúšik ďakujem, honey- aj tebe krásne sviatky, musíme si ich užiť, kým sú prázdniny. ;)
      Som veľmi rada, že moje písanie považuješ za ´tajomné´, lebo mne skôr príde neskutočne mätúce a nezmyselné. :D ♥

      Odstrániť
    2. a presne to je na tom to tajomné!!!! :D
      aw, ja vážne, keď mám napísať komentár, stratím slovnú zásobu.. proste, prídem o slová, lebo ostanem taká..ehm, zarazená z tej dokonalosti...
      prosím si ďalšiu tajomnú jednodielovku zlatíčko!!! ♥

      Odstrániť
  3. Želám Ti krásne sviatky, tie najkrajšie ♥
    K jednodielovke... Veľmi ma dojala. Je nádherná, taká tajomná a iná, taká TVOJA :) Slzy mi tu stále stekajú a hlavou sa mi ženú otázky, ako je možné, že vieš tak úžasne písať? Je to absolútne úžasné, viem, že k tejto jednodielke sa ešte veľa krát vrátim :) ♥
    Love love love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ach joj, ako ja mám rada tvoje komentáre. ♥♥
      V prvom rade prajem nezabudnuteľné sviatky a celé prázdniny (sneeh 0:)).
      A chcela by som sa ti po tisíci raz poďakovať, aká som rada, že mám takú vernú čitateľku už od predošlého blogu a ako veľmi si to vážim. :3
      Vážne Ťa to tak dojalo? :D Juuj to som ani nemala v úmysle, takže si ma milo prekvapila. ^^
      Lots of love. ♥♥♥

      Odstrániť
  4. Je překrásná :)) Vánoce mám ráda, i když jsem s rodinou skoro pořád, ale jednou za rok je to jediná večeře, kdy sedíme pospolu :) Trošku opožděně přeju šťastné svátky :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. ♥ Áno, vianočná večera je nezameniteľná, hlavne pri tom úzkom stole u babky, kde sa všetci desiati akosi zmestíme. :D
      Aj tebe pekné sviatky. ;))

      Odstrániť
  5. Asi nemám slov.......
    Ty máš proste talent a vieš ho krásne využiť :) Skutočne ťa obdivujem.
    Skvelé :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, Mimuš, ja obdivujem Teba. ;)
      Thank you SO much! ♥

      Odstrániť
  6. Konečne som sa dokopala ktomu že ti to okomentujem.
    Je to také tajomné a úprimne je tu očarujúce.
    Už dlho som niečo take nečítala. Páči sa mi ta veta ktoru si použila : Pretože anjeli a hviezdy sa zjavujú,
    ale iba tomu, kto ich miluje a volá . Naozaj to napísal nejaký ruský básnik alebo si to vymyslela??
    Prajem ti krásne sviatky aj keď je skoro už po nich .

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi veľmi Ďakujem, už len za koment od pre mňa novej čitateľky, hrozne si to cením. :))
      Čo sa týka toho ruského básnika, ozaj to napísal, aj keď si nie som presne istá krotý, keďže ten citát som našla medzi rôznymi vianočnými výrokmi a tak..
      A v originále boli spomenutí len anjeli, tak som to trošku prispôsobila. :3
      Taktiež prajem krásne sviatky aj prázdniny a ešte raz ďakujem za úžasný komentár!! ;))

      Odstrániť