12 októbra, 2013

Kaleidoskop -Prologue-

Hmm, tak toto je rozhodne najčudnejší prológ aký som kedy napísala. Ale konečne som vytvorila postavu, ktorá má väčšiu silu a odhodlanosť ako ktorékoľvek ostatné. Viem, že vám to tak nepripadá, ale ja vás presvedčím ;)
Je to akčnejšie a zúfalejšie, no som s tým spokojná.
Čudáci ako ja proste píšu čudesné predslovy.
Btw, obrázok doplním, ešte nie je tak celkom doladený ;)






Na mieste, kde sa karmínový horizont strácal v oblakoch, ma prekvapil malý strieborný bod.
Keď sa dostatočne priblížil, vykľula sa z neho otcova helikoptéra.
Zaryla som prsty do vysušenej trávy a márne sa snažila splynúť s červenou plantážnou pôdou. On ma nájde. Vždy ma nájde.
Tuho som stisla viečka, čakajúc kým sa dostatočne priblíži, aby som mu mohla napľuť do tváre. Dala som si predsavzatie, že už nikdy nebudem utekať. Utiecť sa dá pred všetkým, nie však pred vlastnou rodinou. Aj napriek tomu, že je vám to slovo odporné.
Náhle som zacítila tlak studených prstov na páse. Niekto ma zdvihol na nohy, no nebol to otec.
Ten muž bol príliš roztrasený a bezduchý. Tak by otec nevyzeral ani v najhoršom sne.
Niečo sa pokúsil povedal. Jeho pery sa zavlnili, nevydali však žiaden zvuk.
Na poslednú chvíľu som ho spoznala. Bol otcov obľúbenec. Niečo ako gardista.
„Je... mŕtvy...“
To slovo mi v hlave znelo ešte aj po tom, čo som sa prebrala.
Srdce mi tak splašene udieralo o hrudný kôš, až som sa rozosmiala.
A potom znovu.
Chytal ma jeden záchvat smiechu za ďalším.
Asi som vážne zošalela.
Áno, som blázon.
Zoskočila som z postele a prevrhla vedierko so zelenou farbou. Potom s čiernou. Zbožňujem čiernu. Farby sa vpili do seba, ako by sa navzájom ochutnávali, zatiaľ čo ja som pokračovala v práci.
Ale už nie som ničím viazaná. Na nikoho viazaná.
Purpurová s tmavomodrou sa nádherne dopĺňajú. Červená je zaujímavá farba sama o sebe.
Sme vyrovnaní. Teraz už nie je žiadne „my“. Ja už nebudem poslúchať.
A napokon sivá. Prečo k nej mal taký blízky vzťah?
Bosé nohy som mala celé špinavé od olejových farieb. Rozbehla som sa von z miestnosti, nechávajúc za sebou pestrofarebné stopy. Obišla som kanceláriu plnú spisov s fotografiami, kuchyňu, v ktorej som trávila toľko času, pretože to bolo jediné miesto s inými ako sivými stenami, spálňu aj neznášanú obývačka. Kráčala som, až kým sa moje bosé nohy nezbavili všetkej farby.
Potom som začula známy zvuk sirén a prešibane sa usmiala.
Chvíľu som sa pohrávala s myšlienkou, že tam ešte na malú chvíľočku ostanem a prezriem si tie úbohé tváre mužov zákona, až kým sa do mojej dezorientovanej mysle nevštiepila tá malá iskierka normálneho uvažovania.
Keď som bežala krížom cez borovicový les odetá len v tenkom pulóvri, zmizla aj tá.
Ale nejako som nevnímala ihličie, ktoré sa mi zabodávalo do nahých nôh.
Necítila som hlad ani smäd. Bol to úžasný pocit.
Ale napriek všetkému viem, že sloboda je pre mňa stále to zakázané ovocie. Sedem písmen, za ktoré by som položila život.
Svet, ktorý dennodenne žijem je však len podlá a falošná hra.
Donedávna som bola zmija ako môj vlastný otec.

Zaujímavé to ešte len bude. 



xoxo

Potrebujem názory, ľudia, tak píšte, čo vám zíde na um ^^

8 komentárov:

  1. Akurát som bola na Bloggeri a čakala, či sa tam od Teba niečo zjaví a ono sa zjavilo ♥ Nemôžem byť šťastnejšia...
    Milujem Tvoj štýl písania! ♥ Je taký iný narozdiel od ostatných :) A tento prológ je nádherný, má svoje čaro :) Úžas x

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och vážne? :)) Ďakujeeem Juli, veľa to pre mňa znamená ^^ ♥

      Odstrániť
  2. No, priznám neviem ako reagovať na toto :D Rozhone veľmi impluzívny začiatok, som zvedavá čo sa z toho vykľuje, vyzerá to zaujímavo :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Impulzívny, presne :D Z tohto čudesného prológu hádam vykúzlim niečo, čo vás milo prekvapí, hope so♥ Och, a páči sa mi tvoja úprimnosť, vieš o tom, Faint? :D x

      Odstrániť
  3. Celkovo je to také zmätené... Teda ja som zmätená :D
    No neviem čím to je, ale táto zmätenosť sa mi páči :3
    Takýto prológ sa často nevidí a ja chcem vedieť čo bude ďalej!! ♥ :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hmm, som rada, že túto zmätenosť hneď neodsudzuješ, Mimuš♥ No máš pravdu, zmätená som aj ja sama :D Ale mám to pod kontrolou, neboj *.*

      Odstrániť
  4. O- môj- bože :O kde berieš tie nápady :O :) sledujem tvoju stránku už dlhšie no komentár som nikdy nenapísala... no teraz som sa už odhodlala ti jeden poslať :3 tento prológ je úžastný a snáď sa dnes ešte dostanem aj k 1. časti :D hh :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Juuj nová čitateľka? :)) Veľmi si ma potešila, som rada za každý názor a keď je ešte pozitívny ♥ :D Takže ďakujem krásne ^^
      Pokojne mi sem niečo napíš aj častejšie, nemusíš sa odhodlávať :D :)

      Odstrániť