Hmm, tak toto je rozhodne najčudnejší prológ aký som kedy napísala. Ale konečne som vytvorila postavu, ktorá má väčšiu silu a odhodlanosť ako ktorékoľvek ostatné. Viem, že vám to tak nepripadá, ale ja vás presvedčím ;)
Je to akčnejšie a zúfalejšie, no som s tým spokojná.
Čudáci ako ja proste píšu čudesné predslovy.
Btw, obrázok doplním, ešte nie je tak celkom doladený ;)
Na mieste, kde sa karmínový horizont strácal v oblakoch,
ma prekvapil malý strieborný bod.
Keď sa dostatočne priblížil, vykľula sa z neho otcova
helikoptéra.
Zaryla som prsty do vysušenej trávy a márne sa snažila splynúť
s červenou plantážnou pôdou. On ma nájde. Vždy ma nájde.
Tuho som stisla viečka, čakajúc kým sa dostatočne priblíži,
aby som mu mohla napľuť do tváre. Dala som si predsavzatie, že už nikdy nebudem
utekať. Utiecť sa dá pred všetkým, nie však pred vlastnou rodinou. Aj napriek
tomu, že je vám to slovo odporné.
Náhle som zacítila tlak studených prstov na páse. Niekto ma
zdvihol na nohy, no nebol to otec.
Ten muž bol príliš roztrasený a bezduchý. Tak by otec
nevyzeral ani v najhoršom sne.
Niečo sa pokúsil povedal. Jeho pery sa zavlnili, nevydali
však žiaden zvuk.
Na poslednú chvíľu som ho spoznala. Bol otcov obľúbenec.
Niečo ako gardista.
„Je... mŕtvy...“
To slovo mi v hlave znelo ešte aj po tom, čo som sa
prebrala.
Srdce mi tak splašene udieralo o hrudný kôš, až som sa
rozosmiala.
A potom znovu.
Chytal ma jeden záchvat smiechu za ďalším.
Asi som vážne zošalela.
Áno, som blázon.
Zoskočila som z postele a prevrhla vedierko so
zelenou farbou. Potom s čiernou. Zbožňujem čiernu. Farby sa vpili do seba,
ako by sa navzájom ochutnávali, zatiaľ čo ja som pokračovala v práci.
Ale už nie som ničím
viazaná. Na nikoho viazaná.
Purpurová s tmavomodrou sa nádherne dopĺňajú. Červená
je zaujímavá farba sama o sebe.
Sme vyrovnaní. Teraz
už nie je žiadne „my“. Ja už nebudem poslúchať.
A napokon sivá. Prečo k nej mal taký blízky vzťah?
Bosé nohy som mala celé špinavé od olejových farieb.
Rozbehla som sa von z miestnosti, nechávajúc za sebou pestrofarebné stopy.
Obišla som kanceláriu plnú spisov s fotografiami, kuchyňu, v ktorej som
trávila toľko času, pretože to bolo jediné miesto s inými ako sivými
stenami, spálňu aj neznášanú obývačka. Kráčala som, až kým sa moje bosé nohy nezbavili
všetkej farby.
Potom som začula známy zvuk sirén a prešibane sa
usmiala.
Chvíľu som sa pohrávala s myšlienkou, že tam ešte na
malú chvíľočku ostanem a prezriem si tie úbohé tváre mužov zákona, až kým
sa do mojej dezorientovanej mysle nevštiepila tá malá iskierka normálneho
uvažovania.
Keď som bežala krížom cez borovicový les odetá len v tenkom
pulóvri, zmizla aj tá.
Ale nejako som nevnímala ihličie, ktoré sa mi zabodávalo do
nahých nôh.
Necítila som hlad ani smäd. Bol to úžasný pocit.
Ale napriek všetkému
viem, že sloboda je pre mňa stále to zakázané ovocie. Sedem písmen, za ktoré by
som položila život.
Svet, ktorý dennodenne žijem je však len podlá a falošná
hra.
Donedávna som bola
zmija ako môj vlastný otec.
Zaujímavé to ešte len bude.
xoxo
Potrebujem názory, ľudia, tak píšte, čo vám zíde na um ^^
Akurát som bola na Bloggeri a čakala, či sa tam od Teba niečo zjaví a ono sa zjavilo ♥ Nemôžem byť šťastnejšia...
OdpovedaťOdstrániťMilujem Tvoj štýl písania! ♥ Je taký iný narozdiel od ostatných :) A tento prológ je nádherný, má svoje čaro :) Úžas x
Och vážne? :)) Ďakujeeem Juli, veľa to pre mňa znamená ^^ ♥
OdstrániťNo, priznám neviem ako reagovať na toto :D Rozhone veľmi impluzívny začiatok, som zvedavá čo sa z toho vykľuje, vyzerá to zaujímavo :)
OdpovedaťOdstrániťImpulzívny, presne :D Z tohto čudesného prológu hádam vykúzlim niečo, čo vás milo prekvapí, hope so♥ Och, a páči sa mi tvoja úprimnosť, vieš o tom, Faint? :D x
OdstrániťCelkovo je to také zmätené... Teda ja som zmätená :D
OdpovedaťOdstrániťNo neviem čím to je, ale táto zmätenosť sa mi páči :3
Takýto prológ sa často nevidí a ja chcem vedieť čo bude ďalej!! ♥ :)
Hmm, som rada, že túto zmätenosť hneď neodsudzuješ, Mimuš♥ No máš pravdu, zmätená som aj ja sama :D Ale mám to pod kontrolou, neboj *.*
OdstrániťO- môj- bože :O kde berieš tie nápady :O :) sledujem tvoju stránku už dlhšie no komentár som nikdy nenapísala... no teraz som sa už odhodlala ti jeden poslať :3 tento prológ je úžastný a snáď sa dnes ešte dostanem aj k 1. časti :D hh :3
OdpovedaťOdstrániťJuuj nová čitateľka? :)) Veľmi si ma potešila, som rada za každý názor a keď je ešte pozitívny ♥ :D Takže ďakujem krásne ^^
OdstrániťPokojne mi sem niečo napíš aj častejšie, nemusíš sa odhodlávať :D :)