06 marca, 2014

Plans for the world domination #2

...








Heeey ♥
Komu som ja a moje nadmieru inteligentné kecy chýbali? ^.^
By the way, trebalo článok, ale vopred vás upozorňujem, že sama neviem čo tu teraz napíšem. :D
Možno tak pár vecí, ktoré som si dneska uvedomila.
- Som strašne vystresovaná a pripadám si strašne maličká, lebo... lebo prijímačky. Zase ich spomínam, ale sú už 26. marca, čochvíľa mi príde pozvánka, ktorú od nervov asi roztrhám, jeez. :D
Skúste si predstaviť, že... Že niečo strašne chcete, chcete sa dostať na dobrú školu, chcete sa dostať práve na TÚ školu, ale, ale akoby ste boli z časti rezignovaný. Som si na 55% istá, že sa tam nedostanem.
Priveľká konkurencia, hlási sa pomaly dvadsať žiakov z našej školy včetne mňa a dvoch kamarátok a všetci sú takí... gŕŕ... múdri a namyslení a múdri.
Ja nie som múdra, nech si moje okolie, ktoré mi na čelo prilepilo status "bifľoška" a Zatiaľ čisté vysvečká vravia čo chcú. Možno nie som úplne hlúpa, vlastne ani neviem prečo tu teraz rozoberám svoje IQ (to len aby reč nestála :P), ale ambície a ciele a želanie robia svoje.
Myslím, že tá škola, to bilingválne gymko s mojou vysnenou a milovanou angličtinou je pre mňa vôbec prvou ambíciou. Veď čo taká štrnásťročná žiačka ZŠ môže od života chcieť, ak nie oblečenie a lajky na facebooku, poznáme. -.- :D
Ja som len dobrý poslucháč, vnímam veci a rozumiem im, mám dobrý zmysel pre detaily a veľkú slovnú zásobu vďaka knihám, ale... ale to je asi tak všetko. Ešte mi idú jazyky. A geografia. A dejepis. No a slovina a literatúra, zvyšok -hlboká priepasť-. Predstavte si mňa rátať pred celou triedou nejakú rovnicu.
Pekne dlhú a pekne ťažkú. Ha. Ha. Ha.
Po prvé, som príšerne ale príšerne hanblivá, neviem ani súvisle čítať pred celou triedou alebo priveľkým zástupom ľudí a... Logika 0%. Čísla rovná sa španielska dedina. (Teória našej matikárky: nízka snaha.)
V tomto prípade, v biológii a vo fyzike a v matike a v chémii a v technike sa cítim ako slovák medzi rozhádanými maďarmi. (A to mám vyskúšané na vlastnej koži, verte mi.
Inak, prajem veľa veľa veľa šťastia pri blížiacom sa monitore každému čitateľovi, konkrétne viem o Faint a Mimuš, ale aj ostatným! <3


- Dnes sme boli u babky. Celá rodina včetne ocka, ktorý síce na rodinné udalosti s mamkinou časťou rodiny veľmi nie je. Ale rád sa zapája do hromadných spoločenských diskusií a tam má na to príležitosť.
(Konkrétne ohováranie Putina a celého Ruska, kvôli tomu Krymu.)
No... Rada chodím ku babke. Veľmi rada. Je to taký dobrý človek a zároveň typ, ako keď čítate v románoch, kde vaše staré mamy pečú koláče, štrikujú papuče a štípu vás do líc.
A preto, že ju tak ľúbim, mám starosti. Také, čo moje kamošky nedokážu pochopiť, ako keď chcú ísť niekam v piatok po škole von a ja ich odmietnem slovami "Musím ísť k babke."
A ony na to: "Ty stále chodíš k babke."
Viem, že to tak tie ťavy nemyslia, ale chodím k nej raz do týždňa. Lebo je tam stále sama, v obrovskom dome, pozerá v telke "Chlapi neplačú" a sťažuje sa na svoju samotu.
Dedo zomrel v roku 2007, presne na Vianoce, bol to hrozný deň. Hrozné Vianoce.
Mala som sedem a môj brat päť. Dedo bol kvôli cukrovke v nemocnici a my sme sa zhovárali pri blčiacom krbe so sušienkami v lone ako vonkoncom každé Vianoce.
Potom zazvonil telefón. Moja teta sa rozbehla zdvihnúť ho a chvíľu počúvala. Potom zložila. Ozval sa plač, taký druh plaču, ktorý ani nepočuť, tichý a... proste hrozný.
Nechcem vás nejako desiť, bolo to dávno, no dodnes si to detailne pamätám.
Preto stále chodím k babke. Chýba jej spoločnosť.
Z ockovej strany už obaja rodičia zomreli pred narodením, takže mám len ju, rodičov a brata, sesternice, uja a tetu.
Ešte bratranca, o ktorom neviem ani ako sa volá a koľko má rokov, takisto o jeho matke.
Ďalší zložitý príbeh...
- No keď sme boli u tej babky, dospelí sa rozprávali. Moje dve inteligentné dospelé sesternice, ktorých genialitu nikdy nepochopím.
Je zvláštne, že na to aké sú múdre a samostatné by mohli dosiahnuť veľa vecí.
Nehovorím o Nobelovej cene za mier, ale o väčších priečkach ako práca so skúmavkami niekde v Česku alebo v Poprade. Im to stačí. Pokojný život s verným manželom po boku a skupinkou ušantených detí, s priemerným , no dobrým platom a mierumilovným životom.
Každému to stačí. Ja... Mne nie. Mám rada výzvy a risky. Rýchle jazdy autom, pocit vetru vo vlasoch.
Hrubé tajomné knihy s hlbokými myšlienkami. Životnú filozofiu. Úspechy, uznania, potlesk. Cestovanie.
Asi chcem aby si ma ľudia pamätali. V tej dobrej ceste.
Možno to je na malé naivné dievča príliš veľa, no je pekné občas snívať. ♥


- Včera večer som si uvedomila, že plačem. Len tak zrazu, bez príčiny.
Prosím nesmejte sa a nemyslite si o mne, že som divná alebo psychicky narušená, občas sa mi to stáva.
Hlavne pri čítaní nejakej knihy, ktorú milujete ako vlastnú mamu.
The perks of being a wallflower. Originálka. Angličtina, prekrásny jazyk, o to viac obohatený prekrásnymi myšlienkami. Prečítajte si to a zamyslite sa nad touto knihou. Nie je to požiadavka, ale návrh.


- Neznášam nutellu a zeleninu prevažne zelenej farby. Vadia mi príliš hlučné davy a centrá miest.
Chovám odpor k falošným, namysleným alebo príliš sebavedomým, zlým ľuďom.
Nemám rada sci- fi. No milujem fantasy. Pochopí niekto tento rozdiel?
A nemám rada pavúky. Práve som jedného, ktorý mi visel celkom nad ramenon a ja som skoro dostala infarkt, keď som ho zbadala, zabila. Neznášam zabíjanie zvierat, aj keď takých škodcov. Čudne mi pritom stisne srdce a v hlave stále myslím na to, že som toto malé stvorenie zabila. Je to pavúk s dlhými tenkými nohami samozrejme, ale predsa. 

- Nerozumiem, prečo tu rečním o pavúkoch...


- A teraz konečne hlavná pointa. Kaleidoskop. No a moja mamka. Dala som jej túto poviedku prečítať a...
bol to asi blbý plán. Rešpektujem kritiku. To áno.
O to viac od takých ľudí ako je ona, ktorí prečítajú aj tri knihy za týždeň. A moja mamka má dobrý vkus. Veľmi. To ona ma zaviedla k Margaret Mitchellovej a k Odviate vetrom
Na to nikdy nezabudnem. Ale...
Vraj je to príliš dopletené. Ťažko sa to číta. Nezrozumiteľné. Miestami až nezmyselné. Tmavé.
Boom. 
Prepáč, Ivi moja, ale nad tým vydavateľstvom sa ešte dvakrát zamyslím. :D
A ešte niečo moja milá mamka povedala. (Ona je inak skvelý a dobrý človek, nič nič nič proti, len vám to chcem proste povedať).
Že sa jej trošku zdalo, že sa príliš snažím písať inak. A toto je absolútny opak toho, čo robím a nechcem, aby si to ani jedna z vás pomyslela. 
Ja píšem tak ako píšem, nezrozumiteľne a popletene, ale na nič sa nehrám, o žiadne kvantá sa nepokúšam.
Len píšem príliš impulzívne a nepremyslene, za čo pri celkovom výsledku platím.


- Soou... Poďakovanie. Chce sa mi ďakovať. :DD

Ivke za to, že jej komentár ma rozplakal. Aj druhý. A za to, aké to je neuveriteľné dievča, milé, šikovné a talentované. Na ktoré by som tipovala život v peknej štvrti Londýna a prácu, ktorá by ju celosvetovo preslávila. Aj keby to neboli knihy, hoci budú. 

Julke, lebo je mojou najvernejšou čitateľkou už od predošlého blogu. Obe sme si prešli viacerými blogmi a poviedkami, stále sa zlepšujeme. :DD Hlavne TY, to sa vie.  A píšeš čarokrásne, darling. 

Faint. Ty si rocker a metalista s neuveriteľne dobrým zmyslom pre vyhľadávanie neskutočných textov. 
Dangerous si spievam stále. :P A ĽAS je jedna z najlepších poviedok, aké som čítala. ^^

Mimuš. Moja spriaznená duša, soulmate.  Máme toho veľa spoločného a ja môžem povedať, že si najmilšie, najzvláštnejšie a najobdivuhodnejšie dievča tuná v bloggerskom svete. Ďakujem za veľa. ♥

BooMyslím, že ty si typ čitateľky a človeka, ktorá dokáže urobiť ľudí šťastnými, už len kvôli slovám.
Si tu najkratšie z dievčat a predsa najdlhšie a ja v Tebe vidím svoju oporu, lebo ma stále strašne potešíš svojimi komentármi. A viem, že píšeš básne. :P To sa pozná z komentárov...
:D ♥ Taktiež ďakujem. :)

A Bella- KejtýMali sme spolu jediný krátky rozhovor na fb o počasí a ja sa pri spomienke naň usmievam doteraz. :D Veľmi rada čítam tvoje poviedky a krásne odozvy na mojom blogu. :-*


No a nakoniec vám chcem predstaviť pár pesničiek, bez ktorých by nebol deň.



Glee- Cough Syrup

Avicii- Addicted to you

Birdy- Light me up

The Beatles- Blackbird

The Smiths- Asleep

Arctic Monkeys- Knee Socks





Čakajte jednodielovku, zajtra večer. ;) 

6 komentárov:

  1. Aký pekný článoček :)
    Takéto mám veľmi rada, páči sa mi, keď sa o niekom dozviem viac :)
    V prvom rade - mne nemusíš absolútne za nič ďakovať, to skôr ja Tebe za tie nádherné komentáre a úžasné časti, čo píšeš a že mi nimi vždy zlepšíš náladu o tisíc percent ♥
    Aj keď viem, že nemáš rada nutellu, aj tak to stále nechápem :D
    Celkovo máme inak dosť spoločného, aj ja neznášam pavúkov (blééé, grc, fuj, hnus, strach a hrôza :D) a takisto falošných a namyslených ľudí, ktorých je ale neúrekom :)
    A Kaleidoskop... Môj názor, myslím, že poznáš.Mne sa to veľmi páči, proste je to úplne nezvyčajné, niečo neokukané a fakt tajomné, strašne ma to ťahá čítať, vždy sa teším z novej časti, proste, láska :3
    Ale ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí, každý máme svoj názor. Ale inak, obdivujem to, že si o tom maminke povedala, to je super. :) Ja tej mojej o písaní nič nevravím, neviem prečo, nechcem jej to povedať. :) Ale možno raz ten čas príde :)
    To s tvojím dedkom ma dojalo, je mi to ľúto, aj keď je to už niekoľko rokov, ale presne viem pochopiť, že to stále bolí, poznám to. A to, že sa to stalo na Vianoce, ktoré majú byť čas radosti a pokoji, o to bolestivejšie. A je od Teba krásne, ako chodíš za babkou. Máš dobré srdiečko :) ♥

    Nepodceňuj sa tak, prosím! Uvidíš, že sa tam dostaneš! :) Ja Ti verím, ty na to proste máš, veď keď ty nie, tak kto iný? o_O
    Plň si svoje sny, lebo budeš ľutovať neskôr... (:
    Neviem čo ešte napísať...
    Iba, že Ťa mám veľmi rada, teší ma, že sme sa skrz blog spoznali a dúfam, že ešte dlho dlho dlho dlho dlho budeš písať také úžasnosti (lebo to ty si ma priviedla ku čítaniu fantasy) :3
    ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Och zlatík. Neuveriteľný článok. Doteraz som si neuvedomovala koľko toho máme spoločného. Už by som ti mala niekedy napísať, ale ja sa hambím (LOL :D)
    Och príjmačky. zlatko, ak to nevyjde nič sa nedeje, no to si ani nepripúšťatj! Ty to dáš. Inak nám to padlo na rovnaký termín :) Ja mám na maséra na zdravotnej. A to keď nespravím to je horšie, lebo na zdravotného asistenta sa veľmi nehrniem no...
    To o dedkovi a tak ma rozcitlivelo. Máme to úplne rovnako. Môj dedko zomrel v roku 2012 na Veľkú noc, tesne pred tým ako so mala ísť vyberať mandle. No ja som ochorela fasa... Ten sviatok nenávidím, lebo vtedy sa furt dačo stane. Ale Vianoce tie musia byť horšie o dosť. Tieto Vianoce bolo babke zle a proste som si priala aby bola opäť pri nás ako tie minulé, spolu by sme večerali a tak. Aspoň bola u tety, ktorá je zdravotníčka. Každopádne je jej tiež dosť smutno. a furt tam dakto lieta a je to ešte komplikovanejšie keďže môj strýko..a tu už by som použila nadávku a je to proste iný príbeh...
    Ja si občas poplačem pod perinou. Pritom počúvam Pushing me away od Lp, ktorá mi hrozne pripomína jednu osobu aj pre ktorú plačem. To som nerobila už hrozne dlho keď tak nad tým premýšľam.
    No proste...
    Pavúky :D Heh tých neznášam tiež. Ani poriadne neviem prečo. ale u mňa sa naposledy rozvinula fóbia z vypálených pixelov na PC -.- Môj prvý notebook, hrozne som si ho obľúbila no nenájdem pixel? -.-
    A tie nočné mory čo sa mi snívajú. To ja patrím na psychiatriu! :D
    Davy...hmm nemám rada spoločnosť. som zvyknutá na samotu. Chránila som sa sama a tak to aj ostalo. Sci-fi milujem čítať hlavne od mojej obľúbenkyne a kamošky, ale nemám to rada písať :D Som tiež nespútaný fantastik /oukej to slovo nepoznám:D /
    A teraz ku príbehu. Si fakt odvážna. sesternice už odo mňa pýtajú nech dám niečo prečítať, ale ja sa prosto hambím. Nemôžem, dávam do príbehom hrozne veľa zo seba. Prišli by na to. aj ty si na to prišla :D
    Tak si v mojich očiach hrozne odvážna. Ja som raz dala mamke vytlačiť a zviazať TVS 1. Hrúúza a des. Kaleidoskop je práveže oveľa oveľa lepší.
    aj keby noa čo. Napíšeš porozmýšľaš a začneš prepisovať. Pretože si fakt talent! A ja hrozne rada čítam tvoje poviedky.
    Nebolo by odveci poslať niečo do medziriadkov prakticky si teraz robím konkurenciu :D No čo...Tak som jednu babu priviedla ku WT a teraz mi píše, že ide na ich koncert. Ach joo :/ Čo ma privádza ku myšlienke, ďakujem veľmi pekne za to šťastie, budem ho potrebovať. Aj keď sa snažím byť za rebela :D
    Neučím sa a just! Monitor všetko pokazil.
    Dôležité sú príjmačky. Mám na to vlastný názor, ktorý asi aj napíšem na blog. Niekedy.
    A to poďakovanie...Och. To JA ti hrozne moc ďakujem za tie krásne slovička a komentáre, ktoré u mňa zanechávaš. Človeka to hrozne poteší. A tak rada by som už napísala ďalšiu kapitolu ĽAS, Och tak sa hambím. Tak by som si rada prečítala ďalší tvoj komentár a názor lebo to proste milujem. Hlavne sa chcem hrozne dostať ku tej kapitole s pretekami a Dangerous. som hrozne rada, že sa ti pieseň páči :) ♥
    Tak sa drž. budem na teba myslieť :) Pusti si inšpiratívnu hudbu v mojom prípade Muse a povedz si, že to bude v pohode.
    Teším sa na ďalší diel.
    Ešte čo som chcela? Máš taký krásny, čistý. usporiadaný blog :) Neviem či som to na svojom nepokazila s tým challege. Pomaly som z blogu chcela urobiť čisto poviedkovový. Dobre už končím, hovorím od veci :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mám rada takéto príspevky :)
    Čím začať? Ešte neviem, ale upozorňujem ťa, že tento komentár bude chaotický :D
    Takže.
    Veľmi ale veľmi sa mi páči tvoja cieľavedomosť a to ako veľmi, neúprosne, si chceš ísť za svojimi snami, ako veríš vo svoje ambície. A pri tom neznášam namyslených ľudí, trochu paradox, nie? Možno fakt iba trochu, ale u mňa máš obrovský obdiv! Mne vždy mama hovorievala, že si mám aspoň trochu veriť, že mám ísť za svojim snom a nebáť sa pádu. Nebáť sa zlyhania, vraj stačí len veriť. Ale..ale tá výška mojich snov, tá hlboká priepasť, do ktorej môžem padnúť má až príliš desí. Veľmi chcem ísť za svojimi snami, no i veľmi sa bojím.Pretože už koľko ľudí predo mnou malo rovnaký sen a oni padli až príliš hlboko? Preto obdivujem ľudí, ktorý to jednoducho dokážu. Mne starká hovorievala, že som sa narodila pod šťastnou hviezdou a vraj ma čaká dobrý život. Ako malá som tomu veľmi rada verila. No teraz? Ktovie, niekedy v to verím, niekedy nie. Istým spôsobom v tom má prsty aj The secret. Videla si to? Ak nie, pozri si to. Ak áno, mala by si v to veriť ;)
    Odtiaľ sa dostávame k tvojej babke. Mne starká zomrela pred 3 rokmi. A hoci mi žije ešte stará mama z maminej strany, tú z otcovej som mala vždy radšej. Ona bola pre mňa tá skutočná stará mama. Tá, ktorá mi pomasírovala nohy, keď ma boleli, tá ktorá mi rozprávala čo som robievala, keď som bola malá, alebo keď ona bola v mladom veku. Zbožňovala som jej puding a halušky. To ako sme spolu pozerávali telenovelu s názvom "Sila vášne" alebo Divokého anjela. To ako nás brávala sa kúpať, či ako neustále lúštila krížovky. Avšak, to všetko bolo keď som bola malá. Potom, keď som bola v puberte, nehorázne mi liezlo na nervy, keď mi zazvonil telefón a ona chcela, aby som ju prišla pozrieť. Stačilo prejsť pár stovák metrov. Ale mne sa nechcelo. Vídavali sme sa stále menej a menej, moja láska k nej chátrala. A potom, potom ochorela. Chodievala som ju pozerať ale len tak, aby sa nepovedalo. A potom, keď som raz sedela v škole na angličtine a mne uprostred hodiny zazvonil telefón, na ktorom svietilo meno mojej sestry, vedela som, že je zle. Zložila som jej, nemohla som predsa pred učiteľkou volať. A potom, prišla SMSka. Dve slová, ktoré mi vyrazili dych. Starká zomrela. Preplakala som dva dni, dve noci. Bez prestania. A vtedy, vtedy som si tak veľmi priala aby som sa mohla vrátiť o dva roky späť a zmeniť svoje správanie. Vtedy som márne prosila o jej dotyk, jej smiech, hlas, úsmev. Vtedy som tak strašne chcela aby mi zazvonil telefón a ona sa ma opýtala, či by som ju neprišla pozrieť. No bolo už pozde. Odvtedy sa jej každý večer, ak predtým ešte nezaspím, prihováram v modlitbe. Lebo vždy zo mňa chcela mať veriacu. Škoda, že až tragédia mi ukázala tú správnu cestu k viere. Takže zase raz tu budem písať o tom ako ťa AJ v tomto smere obdivujem. Očividne si človek, ktorý má priority až príliš správne určené. And that's great.
    Prijímačky? Tak skoro? Uff, ja mám o dva týždne matury. Takže zhruba viem ako sa cítiš :D A nezúfaj zlatino, stále je tam tých 45%, že ťa zoberú. A ja si myslím, že si inteligentnejšia a múdrejšia ako tí bifľoši. Lepšie prirodzená inteligencia ako pretlačený mozog zbytočnosťami ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslím, že opäť niečo, čo máme spoločné. Všímavosť, zmysel pre detail. Ja strašne zbožňujem, keď môžem len tak sedieť a pozorovať čo sa deje okolo. Ľudí, tváre, ich správanie či zlozvyky. Viem si občas pospájať súvislosti čo iní nie a nájsť aj to čo nechcem. Je zaujímavé čo všetko ti vie poskytnúť ujo gúgl so strýčkom fejsbúkom. Skúšala si to už niekedy? :) Ale zase, nemám rada, keď mi ľudia hovoria že "samozrejme že ho/ju poznáš, koho ty nepoznáš" "ako to vieš?!" proste to viem, lebo som v tom dobrá, baví ma to. A potom si zo mňa robia srandu. Vraj si o sebe namýšľam, že som detektív. Nie som..len viem zachytiť čo iní nie..a už som podľa nich namyslená. Nech si naserú všetci so svojimi názormi.
      Čo sa týka tvojej mamky.
      Myslím, že na jednej strane si spravila dobre, že si jej to dala prečítať. Najbližší človek je občas najlepší kritik. Ale zase, to, že sa to nepáčilo jej, neznamená, že iným sa to páčiť nebude tiež ;) A, netvrdím, že je to bezchybné, samozrejme, že sa tam nájdu veci, ktoré sa môžu zmeniť. Ale tento sen si splním, mladá dáma! Tvoju knihu raz vydám!! :D
      A neďakuj mi. Nechcela som ťa svojim komentárom rozplakať :(

      A čo som to chcela.
      Jaj.
      Bože, ospravedlňujem sa, že som sa tu tak rozpísala o SEBE. Keď to bol článok o tebe. Bleh, hanba mi. Ale keď.. mi prídeš v istých veciach tak podobná mne samej, tak veľmi v tebe vidím človeka, akým by som chcela byť...že mi to jednoducho nedalo.
      No, anyway, I'm sorry. :-*

      Btw. všimla si si niekedy aké miniatúrne robia tie okná na komentáre? -.- Tiež ťa to tak irituje? Alebo len ja som zase tá divná...

      A ešte jedno prepáč, že som to takto rozdelila, ale proste mi taký dlhý text nechcelo uverejniť :D Ani som si neuvedomila, koľko som toho napísala O.o

      Odstrániť
  4. Práve sa červenám, čo sa nestáva často.
    Vieš, poviem ti, že najlepšie čo môžeš u príbehu , ktorý tvoriš dostať je kritika.Aj keď väčšina z nás očakáva sladké slová chváli, nie vždy ju dostane. Kritika je lepšia preto, pretože môžeš zistiť čo máš zmeniť, zistiš niečo čo sama nevidíš v príbehu. Sama to poznám, pretoež okrem básni píśem aj nezmyselné príbehy, ktoré sa vytváraju v mojej mysli a následne spravia šťastného nejakého cudzinca, ktorý ku mne zablúdi a prečíta si to.
    Všteci na svete sme v istom slova zmysle inak inteligentný. No každdý z nás vniečom viniká. Musíš si veriť čo je naozaj dôležité pretože bez toho neuskutočníš žiadn sen. Ale ja verím že ty sa na ten gympel dostaneš, pretoež mne prídeš ako náramne inteligentná a to sa odráža aj v tom čo píšeš. V tom ako sa vyjadruješ.
    Neznášaš Nútellu ? dievča čo to s tebou je ? Ja ju milujem :) Ja milujem inak povedané všetko spoločné s čokoládou a napriek tomu neznášam keď príde môj brat a začne mi z toho ujedať :)
    To s tvojim detkom mi je ľúto. Ja mám iba 2 babky a no sú aké su. Jedna chce aby som každý deň chodila okopávať zeleninu na záhradu a ta druhá zas aby som iba jedla a v jednom kuse mi dáva eurička aby som išla nakupovať oblečenie :DD Nechápem ju niekedy no mám ju rada :)
    Vieš ja budem robiť talentovky na umeleckej a absolútne si neverím :) Každý mi hovorí že maľujem úžasne čo ja už viem ale zato sa tam hlásia ľudia a ja neviem či na to mám. V jednu chvíľu chcem aby som tam nikdy nedala prihlášku no na druhu stranu skúsenosť do života. Vieš mám svoje sny , pretože ja niesom človek čo by chcel robiť jednú vec do konca života a už nie žeby chcel zostať na tomto Slovensku :) Mám sen že raz odídem preč no najviac že budem cestovať po svete. Chcem niečo umelceké, pretože milujem umenie robiť ale zato chcem byť žurnalistou v môdnom časpise. Potom tu je diplomatka, policajtka, architektka, cestovateľka, žurnalistka, zdravotníčka, vojačka a ďalších x povolaní , ktoré chcem robiť. No rozhodnem sa raz a bude to mať veľký v pliv na môj život.
    Niekedy neznášam môj zmyslel pre zapamätanie si aj tej najmenšej veci. dokážem si zapamätať tváre ľudí, ktoré som videla minulí rok a potom mám dilemu či si ma vôbec pamätajú. Dokážem si zapamätať učivo so strany po 2 prečítaniach a dokážem si zapamätať veľa veci a to nenávidim. Nenávidim to preto, pretože si niesom potom istá a predstav si ako asi vyzerá človek, ktorý stojí pred tabuľou so zatvorenými očami pretože vtedy si viem akokby zobraziť ten text , ktorý som čítala. alebo som úplne neschopná vo vysvetľovaní vecií ale zas viem amtematiku ko nikto :DD
    MOžno som divná ale ešte nikdy sa mi nestalo žeby som sa len tak rozplakala a pritom som veľmi citlivá osôbka. Napr odpovedala som na fyzike a vedela som veľké nič, preto som aj dostala 5 :DD a odpoveď Akože, Skoro som sa rozplakala, potom som sa začala smiať a potom som úplne ľahostaujne povedala učiteľke že to neviem :) ?!

    Och až príliž veľa kecám o sebe no musím ti tu spomenút ešte jednú vec všetký moje ponožky sú pásikave, čo je pochopiteľné pretože mlujum pásiky. No myslím že som o sebe povedala ža príliš veľa na čo niesom zvyknutá o sebe ozprávať. Keby som sa niekoho opýtala či ma pozná a on by odpovedal že áno tak by som mu musela povedať že klame :) Som osobá so svojim zmyslom pre humor a s množstvom tajomstiev :)
    Sorry ale je tu veľ a gramatických chýb no nechce sa mi to kontrolovať :)
    Musím s tebu súhlasiť pretože tiež neznášma sci-fi ale milujem fantazy :) A neznesiteľné množstvo kníh čítam :)
    Ale musím ti povedať dievča, ja ťa priam zbožňujem :)
    To ja by som mala povedať že ma potešíš pretože nič vic nezahreje pri srdci ako tvoje slová :) ako keď najdem novú časť príbehu na blogu a na tvári mám potom taký obrovkský úsmev :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Trošku slzy do oči no som na mobile a moc sa nerozpisen :/
    Ďakujem za poďakovanie :3 :D
    Si úžasna :) a toľko spoločných veci..uh..
    Vieš..mňa ten bilingválny gympel nejako prechadza..hlási sa tam sama elita a ja malé dievča ktoré má hlavný jazyk nemcibu. Úprimne viem, že to nedám :) takže myslím na ďalšie plány... Nutella je nič moc, nech je hocijaká :D
    Mne dedo zomrel minule leto a aj ked to nedávam moc najavo, nepriznavám si to..dosť ľutujem jednu vec na ktoru som sa vyrastala a mám pocit že som ho sklamala. Je mi ľúto aj to, že om s ním nespravili dosť času..
    Každopádne tí držím palce vo všetkom a už ma bolia prsty..blby mobil -.- tak trochu očakávam ten dlhy mail os teba a hneď teraz sa iden pozrieť či už neprišiel :)
    Soooo..nech všetci hovoríš čo chcu, ty si úžasne úžasna ::)

    OdpovedaťOdstrániť